STAROSTLIVÁ MATKA – mikropoviedka

(Z MOJEJ KNIHY BAZÉNOVÝ MOR)

Večer. Dvíham telefón. Volá mama.

„Ako sa máš, zlatko?“

„Výborne, mama, a ty?“

„Dobre, dobre. A čo robíš?“

„Varím si večeru.“

„A čo budeš papať?“

„Mám už vyše päťdesiat, mami.“

„Práve preto musíš dobre jesť. Ja ako tvoja matka mám právo starostiť sa o teba. Nikdy mi nič nehovoríš, tak sa aspoň o jedle môžeme porozprávať.“

„Budem mať lososa s duseným špenátom.“

„A z toho sa naješ?“

„Ak budem hladný, dám si potom trochu syra.“

„Jedz hlavne kozie, tie sú zdravé.“

„Mám dva kozie syry, mami.“

„Volám ťa vlastne pre niečo iné. Že idete do toho Španielska. Práve v správach hovorili, že tam strieľal nejaký šialenec. Päť mŕtvych. Nechcete si to rozmyslieť?“

„To bolo v San Sebastiane, my ideme do Sevilly, to je skoro tisíc kilometrov odtiaľ.“

„A tiež majú byť silné búrky, spolu so začiatkom prázdnin sa na diaľnici očakávajú veľké komplikácie a zápchy.“

„Ideme lietadlom, mami.“

„Spadlo predvčerom v Indonézii, ešte ho nenašli.“

„Mami, prečo si namiesto správ nepustíš nejakú príjemnú komédiu?“

„To potom nebudem vôbec informovaná!“

„Je vedecky dokázané, že neinformovaní sú šťastnejší.“ (Pošteklilo ma v nose a kýchol som.) „No vidíš, mám pravdu.“

„Si chorý?“

„Nie, mami, len som kýchol.“

„A na preventívnej prehliadke si tohto roku bol? Vieš, ako dopadol tvoj starý otec?“

„A ty si bola?“

„Čo ja, ja som už stará, to už je jedno. V mojom veku je slušnosť sa odobrať. Ja už tu dlho nebudem.“

„ … “

„Veď vieš, ako veľmi sa o teba bojím, ty si moje posledné potešenie! Dúfam, že ťa vôbec niekedy uvidím.“

„Chodím každý týždeň, mami. Naposledy som bol u teba predvčerom.“

„Mne to tak rýchlo ubehne. Deti sú v poriadku? A Vierka? Minule nevyzerala veľmi dobre.“

„Boli sme unavení, všetko je v poriadku, sme zdraví ako repa.“

„Trápime sa s tvojím otcom, čo ti máme kúpiť na narodeniny. Čo by si tak chcel?“

„Vôbec neviem, mami.“

„Porozmýšľaj, povieš mi zajtra. Bežím spať. Zajtra skoro vstávam, idem na pohreb. Pani Kozáková, vieš, tá z druhého poschodia. Bola odo mňa o štyri roky mladšia.  Vždy tak kričala, keď nebožtík starý Kozák prišiel opitý. A mali dcéru a tá mrcha ťa chcela uhnať. Mala som vtedy z toho poriadny strach.“

„Ďakujem, tvoj strach mi vždy pomáhal a posúval ma dopredu…“

„A zajtra pekný deň. Dávaj si na seba pozor!“

„Dobrú noc, mami.”