PRÁZDNE NÁPLNE – zamyslenie

na televízor, treba pohľadať a vymeniť baterky. To isté vo fotoaparáte. Dolievate leštidlo do umývačky riadu a musíte vyprázdniť a vyčistiť filter v práčke. A tak ďalej.

Večer, keď pred spaním hodnotíte deň, dospejete k tomu, že ste nestihli naplniť svoje profesionálne ani osobné predsavzatia. Nie preto, žeby ste nepracovali sústredene a svedomito, ale preto, že ste minuli 40 % svojho času dopĺňaním alebo vyprázdňovaním nádrží a zásobníkov, výmenou kaziet, bombičiek a bateriek, respektíve ich zháňaním a nakupovaním.

Rozoberme stručne príčiny a históriu tohto fenoménu, nazvime ho syndrómom prázdneho zásobníka (SPZ). Kedysi dávno nádrže, zásobníky a baterky neexistovali. Palivo sa prihadzovalo priamo do kotla, stroje sa olejovali olejničkou a materiál (napríklad papier) sa vkladal ručne do stroja. Energia na poháňanie bola väčšinou ručná alebo zvieracia. Ľudstvo SPZ nepoznalo a bolo šťastné.

Príčinou zmien bol búrlivý vedecko-technický pokrok niekedy v polovici 19. storočia. Stroje a prístroje sa zdokonaľovali a vynálezcovia sa rozhodli zjednodušiť ľuďom život. A začali k technickým výdobytkom pridávať nádrže a zásobníky. Na palivo, vodu, suroviny, odpad. Pero sa prestalo namáčať, lebo doň niekto zamontoval zásobník atramentu. Ľudia začali dopĺňať a vyprázdňovať.

Ďalší historický prielom nastal v druhej polovici dvadsiateho storočia. Zásobník atramentu sa zmenil na ampulku. Ruky sa už nešpinili. V zošitoch školákov sa podstatne znížil počet machúľ. To nebolo všetko. Nádrže a zásobníky sa vo veľkom nahrádzali kazetami, kapsulami a ampulkami. Ľudia prestali dopĺňať a vyprázdňovať a začali vymieňať. Bolo to oveľa ľahšie. Uľahčenie života sa, samozrejme, musí premietnuť do ceny. Kapsula s kávou stojí niekoľkokrát viac ako káva samotná. Tam, kde desaťročia stačila destilovaná voda, dnes treba špeciálny roztok podporujúci a potláčajúci mnohé dopady a javy. Nemrznúci, nealergický, antireumatický, antistresový, aromatický alebo fosforeskujúci. Alebo tiež všetko v jednom. Príslušnú pridanú hodnotu spotrebiteľ ochotne zaplatí.

Sú zariadenia, ktoré sa k vám správajú slušne, lebo majú iba jeden zásobník, resp. kazetu, napr. plniace pero, pentelka, odšťavovač… Tlačiareň má dva, kávovar tri, a tak to môže stúpať takmer až do nekonečna. Typickým príkladom je auto: palivová nádrž, nádrž ostrekovača, nádrže elektrolytu, brzdovej kvapaliny, chladiacej kvapaliny, oleja, filtre…  Pre korektnosť však treba poznamenať, že auto je jediné existujúce zariadenie, kde sme zaznamenali zjednodušenie údržby z pohľadu užívateľa, nakoľko ten v súčasnosti dopĺňa len palivo a kvapalinu v ostrekovači, zvyšok robia odborníci v servise.

Vo svetle uvedených skutočností navrhujem začať vývoj ľudstva členiť nasledovne:

–         Doba predzásobníková alebo tiež namáčacia, striekacia, olejovacia (… – 1850)

–         Doba zásobníková (1850 – 1960)

–         Doba kazetová (kapsulová, 1960 – doteraz)

Takéto delenie histórie považujem za oveľa určujúcejšie pre vývoj spoločnosti a života ľudí ako doteraz všeobecne používanú klasifikáciu na základe dominantnej suroviny (doba kamenná, bronzová, železná).

SPZ ma veľmi zasahuje, obmedzuje a frustruje. Očakávam ďalšie zhoršovanie situácie. V blízkej dobe sa objavia práčky so zásobníkom prášku, neskôr úložisko na kapsuly. V duchu Internet of things sa všetky vaše zásobníky, nádrže, kapsuly, kazety a baterky vybavia IP adresou a začnú s vami živo a agresívne komunikovať. Napríklad posielať faktúry a pripomienky, že ste nezaplatili. A najvyšším levelom bude to, že váš dodávateľ bude môcť po nezaplatení zablokovať funkciu vášho zariadenia prostredníctvom „inteligentnej“ kazety. V lepšom prípade zastaví prísun prášku do práčky, v prípade chronických neplatičov vylúči do pracej vody látku, ktorá znehodnotí ich bielizeň.

Začínam milovať bezúdržbové prístroje a nástroje: hrnce, kefky, hrebene, vývrtky, vykrajovacie formičky. Až kým niekto nevymyslí elektrický hrebeň.

Nemám rád prázdne náplne!