NEVYKVASENÍ MANAŽÉRI – mikropoviedka

(Z MOJEJ KNIHY BAZÉNOVÝ MOR)

Do vozňa prvej triedy rýchlika do Prahy nastúpil manažér. Bol inteligentný, skvele oblečený a nagélovaný. Nazvime ho Oskar.

Oskar rázne vhupol do priestoru, sadol si na svoje rezervované miesto bez pozdravenia okolosediacich, zapol si počítač a začal úradovať. Sprievodcu spravodlivo vyhrešil za pomalé wi-fi pripojenie a objednal si kávu. Krátko odpovedal na súrne maily a potom začal telefonovať. Vlastne prvý hovor bol prichádzajúci. Nemohol ostať nepovšimnutý, lebo vyzváňanie bolo veľmi naliehavé a veľmi príznačné: Beethovenova Osudová. Hovoril hlasno, preto sa ho nedalo nepočuť. Rozhodol o večeri, potom skonštatoval,

že bude mať veľmi plný, ťažký deň, lebo tí blbci všetko posrali, že bude unavený, ale teší sa. Potom už iba oznámil, že internet je zas strašný, ale oveľa lepší ako espresso, ktoré mu priniesli a ukončil to tradičným: „Ja teba tiež“.

Následne Oskar dlho obvolával. Vždy hovoril krátko, ale volal desiatkam osôb. Bol prísny, logický, rozhodný a direktívny. Riadil a presúval schôdze, stretnutia, ľudské, hmotné a nehmotné zdroje. Razantne a rýchlo sa rozhodoval, udeľoval pokyny, trestal a chválil. Všetko vyriešil. Predal a kúpil akcie, prijal zamestnanca, vybral občerstvenie, zohnal kamión, preclil tovar. Z jeho vystupovania a formulácií bolo zrejmé, že prešiel školeniami Obchodné techniky a Asertívna komunikácia. Bol dokonalý. Mal všetko. Chýbala mu azda iba skromnosť a pokora.

Trvalo to asi dve hodiny. Po toľkej úspešnej práci Oskar cítil, že má nárok na krátky oddych. Pozrel sa okolo seba, aby vedel, kto ho videl a počul. Pred ďalšou sériou telefonátov zašiel na záchod, aby si upravil Hugo Boss a skontroloval účes.

Na doplnenie už len to, že v tom istom vozni som sa s Oskarom viezol do Prahy aj ja. Som manažérom veľkej a úspešnej firmy. Nikam som nevolal, čítal som a niečo som si písal ceruzkou na papier. Nikto si ma nevšimol. Nemal som nič z toho, čo mal on. Zamyslel som sa nad sebou. Kde robím chybu?