BUDÚCE TRENDY LITERATÚRY – humorná črta

Najperspektívnejší sa mi zdá Zahladený realizmus, pretože umožní revolučnú zmenu v beletrii s autobiografickými črtami. A tá je naozaj veľmi rozšírená. Autori sú zväčša exhibicionisti, radi sa chvália tým, čo zažili a je to aj komfortné, lebo o precítenom  sa píše najľahšie. Súčasne však, pochopiteľne, nechcú, aby všetci vedeli, že je to o nich. Že majú radi mliečnu čokoládu, že sa bozkávali so susedom(ou) alebo že si občas šnupnú. Tiež by boli neradi, aby presiakla informácia, že nemilujú svojho partnera, ktorý je navyše trochu frigidný. Tento problém riešia tak, že dielo radšej odložia do zásuvky alebo sa v predslove k nemu dušujú, že nasledujúci text s nimi nemá nič spoločné. Čitateľ však nie je sprostý, neskočí im na to.

Zahladený realizmus spisovateľom umožní vytiahnuť zo zásuvky všetky odložené autobiografie a po miernej úprave sa k čitateľom dostanú tisícky hodnotných diel, ktoré mali ostať zabudnuté. Autori ocenia aj to, že v predslovoch nebudú musieť klamať. Postup písania metódou zahladeného realizmu je jednoduchý. Na vybrané, najlepšie na všetky pasáže napísaného príbehu sa aplikuje jedno alebo viaceré z nasledujúcich pravidiel:

– Pri postavách: zmena veku, zmena pohlavia, zmena vlastností oproti reálnym osobám, respektíve poskladanie nového hrdinu použitím polovice jedného a polovice druhého.

– Transformácia priamej reči. Uvediem príklad. Ak čitateľ nájde v jednej z kapitol vyznanie „Mám ťa veľmi rada“, v skutočnosti vtedy odznela veta „Iba hlupák môže zabudnúť kúpiť vyše polovicu vecí“.

– Zámena lyrických a epických pasáží navzájom. Napríklad tam, kde sa postavy na seba iba ticho a zamilovane pozerali, odporúčam vložiť excitovanú debatu o nevhodnom tóne partnerovej konverzácie.

– Protirečivé tvrdenia: v diele sa k niekoľkým skutočnostiam uvedú tvrdenia, ktoré si navzájom odporujú. Dôjde tým nielen k zahladeniu reality a zmäteniu čitateľa, ale výhodou je aj fakt, že tí náročnejší  to budú považovať za tvorivý zámer.

– Záver: namiesto smutného konca prepísať na happy end a naopak.

Prevetrajte svoje zásuvky!

K vytvoreniu žánru Fantasmagory ma inšpirovali dva aktuálne trendy: fenomenálny úspech fantastiky rovnako ako brutálne rastúci počet magorov medzi ľuďmi. Je ich toľko, že sú všade. Dielom Fantasmagory bude odteraz každé dielo fantastiky, ktoré buď napísal magor, alebo sú jej hlavní hrdinovia či čitatelia magori. Tu však mám určité obavy. Ak budú súčasné spoločenské trendy pokračovať, nový žáner Fantasmagory úplne splynie s fantastikou. Situáciu sledujem a budem vás informovať.

Stratená bez prekladu je vlastne už existujúci a pomerne rozšírený žáner, najmä u mladých slovenských autorov. Nižšie uvádzam jeho špecifiká. Neprekáža mi, že som ho nevynašiel, ale „iba“ opísal a definoval. Veď aj v prípade slovenčiny sme zabudli na tých, ktorí ju vymysleli a slávu zožal ten, čo ju kodifikoval.

1. Dielo nemôže byť o nájdení šťastia a miesta v živote, hlavný predstaviteľ ich síce hľadá, ale nenachádza a v živote sa stráca.
2. Stráca sa aj čitateľ (pozri body 3 až 8 a 10).
3. K predchádzajúcemu bodu prispieva aj to, že dielo nemá dej.
4. Ak je aj nejaká dejová línia prítomná, musí byť marginálna a nesmie mať žiaden súvis s hlavnou myšlienkou (if any), postavami a vyznením diela.
5. Podobne ako prípadné dejové linky, ani názov nijako nesúvisí s dielom a ani sa v jeho texte neobjavuje. Príkladmi vhodných názvov sú: Nervózne orchidey, Nešliapte na ventilátor, Zelený bernardín alebo Ponuré rána tanečníc kankánu.
6. Neprítomnosť príbehu treba vykompenzovať expresívnym literárnym jazykom so zložitými, hodnotnými, ale komplikovanými a nezrozumiteľnými obrazmi.
7. Aspoň deväťdesiat percent textu musí odrážať city, pocity, neúspechy a prehry. Tieto opisy psychických stavov sú snivé, neurčité až mihotavé.
8. Nie je jasné, čo je skutočnosť, čo sen a čo predstavy.
9. Text nemôže byť humorný, optimistický a s happy endom.
10. Happy end nie je možný aj preto, že dielo napísané v tomto štýle nesmie mať žiadne konkrétne ukončenie či rozuzlenie.
11. Postavy v diele musia byť sporé, odporúča sa jedna, vo výnimočných prípadoch dve.
12. Hlavný predstaviteľ je zo stredných alebo nižších sociálnych vrstiev, často aj z tzv. periférie spoločnosti, prostredie nemôže byť opulentné. Žiadne paláce, plesy v opere, kasína. Odporúčajú sa skôr bazáre, skládky odpadu, stanové tábory, zanedbané záhrady, opustené fabriky atď.
13. Hlavný predstaviteľ nerozumie súčasnému svetu a súčasný svet nerozumie hlavnému predstaviteľovi.
14. Hrdina diela trpí nejakým malicherným, ale ľudským neduhom alebo drobnou obsesiou: nevie si odoprieť laskonky, obhrýza si nechty, puká biele guľôčky imelovníka, všade lepí štítky s nápisom „Láska!“, nahlas sa rozpráva so záhadnou étericku bytosťou alebo si vytvoril vlastnú nezrozumiteľnú reč.
15. Hlavnou postavou nemusí byť človek. Vhodný je aj snehuliak, lúčny koník (živý alebo vytetovaný na predlaktí), klíčiace zrno, zápisník alebo denník, šálka bielej kávy (bez cukru), korálikový náramok atď. Ak je hlavná postava podľa tohto bodu, tiež pre ňu platia pravidlá č. 1, 11,13 a 14.
16. Vulgarizmy sa môžu v reči postáv aj autora vyskytovať často, ak je to dôležité pre zvýšenie umeleckej úrovne.
17. To isté platí o sexe. Nemôže však ísť o obohacujúci a napĺňajúci akt ako vrchol doživotnej lásky partnerov, ale musí ísť o jeho príležitostnú formu, ktorá nehladká, ale pichá.

Ak si osvojíte štýl písania Stratená aj bez prekladu, máte pred sebou skvelú literárnu kariéru. Autori tohto žánru aktuálne vyhrávajú takmer všetky literárne súťaže a často získavajú literárne ceny.