INTERNET OF THINGS – poviedka
(Z MOJEJ KNIHY BAZÉNOVÝ MOR)
Všetci ľudia majú svoje zlé dni. Nebudem popisovať, čo ma do takéhoto stavu dostalo, ale prosto som pocítil, že potrebujem vypnúť, že nechcem nikoho vidieť ani o ničom rozmýšľať. A rozhodol som sa túto svoju vôľu aj naplniť. Sadol som si do kresla, zhasol svetlo a sŕkal som teplý čaj, skúšajúc vypnúť svoje mozgové centrá myslenia. Začalo sa mi to dariť, ale urobil som jednu chybu. Nevypol som svoj mobil, ostal som online. A veci ma začali vťahovať do svojich príbehov.
Tlačiareň mi oznamovala, že toner je vyčerpaný. Potom, že automaticky vygenerovala objednávku nového. Podobné správy som dostával
o papieri v nej, filtri vzduchu vo vínnej chladničke. Čitateľa už nebudem obťažovať informáciami o početných podobných správach, ktoré som nepretržite dostával, toaletný papier, prostriedok na umývanie riadu, alobal. Najprv že sa minuli, potom že boli objednané a potom kedy prídu. Zlatý vek kuriérov. Podľa posledných odhadov ich je už dvakrát viac ako ľudí, rovnako ako u babičiek.
Neboli to len spotrebiče a spotrebný materiál, kto mi chcel niečo dôležité oznámiť. Tiež predpoveď počasia. Že sa blíži silný mráz. Neklamali, ozval sa mi vonkajší tepelný snímač, že do dvoch hodín zamrzne voda v potrubí k záhradnému domčeku a roztrhne ho, ak ju, pravda, nevypustím. Čip v jeleňom stehne v chladničke upozorňoval, že zajtra je posledný deň spotreby. Mama asi zareagovala a dala ho piecť, lebo som zakrátko dostal správu, že rúra bola zapnutá a o päť minút na to, že v nej bola dosiahnutá teplota 200ºC.
Ďalšia správa mi potvrdzovala, že môj toner už bol odovzdaný kuriérovi a že ho môžem do dvoch hodín očakávať doma. Cena sa mi zdala nejaká vysoká a tak som pobrowsoval, aby som sa ubezpečil, že je ok. Google okamžite zistil, že sa interesujem a poslal mi niekoľko reklám vyrobcov PC techniky a PC príslušenstva. Prateta Zdena sa tiež naučila používať internet, dostal som jej prvý skúšobný mail, v ktorom nám ďakovala za účasť a podporu na pohrebe jej manžela. Snímač teploty uprostred stehna hlásil, že ho treba vybrať z rúry, lebo je v ňom už ideálna teplota 90ºC. Začali mi tiecť slinky. Moje auto mi pripomenulo, že som si nenastavil predhriatie interiéru a sedadiel na zajtra ráno, a keďže je pracovný deň, odporučilo mi, aby som tak urobil.
Z krematória prišla správa, že prastrýka Karola vybrali z chladničky a je pripravený na kremáciu. Pripojil som sa. Videl som, ako truhla vkĺzla do plameňov a ako sa zavreli vráta pece. V útrobách pece kamera nebola a tak sa nedalo sledovať, ako sa prastrýko mení na popol, zato sa zobrazili online ukazovatele kremácie: čas, teplota, koncentrácie škodlivín. Uspokojilo ma, že koncentrácia kysličníka uhoľnatého bola hlboko pod hodnotami stanovenými normou a teplotný profil bol dokonalý. Zato teplotný profil pri pečení jelenieho stehna zrejme dokonalý nebol, lebo mi prišla správa, že je prepečené a teplota v jeho strede presiahla 120ºC. To však nebolo všetko, lebo sa mi ozval aj dymový snímač z kuchyne. Zareagoval aj Google a ponúkol mi niekoľko výhodných hasiacich prístrojov, pohlcovačov pachov a firiem na vymaľovanie.
Už mi z toho v hlave poriadne šumelo (a to mojím dnešným cieľom bolo úplne vypnúť a na nič nemyslieť). Napriek svojej mladosti som bol poriadne vystresovaný a môj zásobník informácií bol už preplnený. Nedalo sa, bol som zničený, odpojil som sa. Zaspal som. Medzitým mi chodili desiatky správ od mojich i cudzích vecí, nenahraditeľné informácie. A medzi nimi jedna akoby zblúdená od Marty o 20.35. Martu som už štyri roky strašne miloval a ona na mňa strašne kašlala. Písala mi, že je na letisku, letí študovať do Bostonu a doľahla na ňu clivota. Že si to rozmyslela, že ma má rada a či nemôžem prísť. Keďže som bol v tom čase odpojený, správu od Marty som som si neprečítal. Odletela do Ameriky, kde sa o tri roky vydala za Mathewa Johnsona. Nedozvedel som sa ani, že 5 g popola prastrýka už bolo expedovaných a ani množstvo ďalších užitočných informácií.
Zobudil som sa. Rýchlo som pochopil, že to bol iba hrozný sen. Nebol som ani dvadsaťročný, ani mi nepísala žiadna žena, že po mne túži a ani prateta Zdena nevstúpila do sveta internetu, lebo sa ho nedožila.
Zobral som pero, papier a napísal som zopár listov rovnakého obsahu na rôzne adresy. Energetickým závodom, plynárňam, všetkým ostatným dodávateľom, rodine a priateľom:
Od dnešného dňa sa vzdávam výhod internetu a preto nebudem ani prístupný na mailoch, sociálnych sieťach, chatoch atp. Nebude ma už ani obťažovať mobilný telefón a SMS. V prípade potreby ma môžete zastihnúť telefonicky na pevnej linke alebo listom, keďže telegramy už zrušili. Alebo ma príďte navštíviť, ste srdečne vítaní (túto vetu som vynechal vo verzii pre plynárne a energetické závody). Zmysel života je v stretávaní sa s ľuďmi. Ale fyzicky, nie elektronicky!
Váš Marián Pivovarník
Pár dní bolo ticho, na prekvapenie nikto nereagoval. Začal som sa báť, že listy už nikto nečíta. O týždeň prišiel prvý dôkaz, že to nie je pravda. Prišla svokra, lebo ma dlho nevidela, veď keď som ju tak pekne pozýval!