LÁSKA ZA PENIAZE – poviedka

a nikto o tom ani nevie. Ale keď ju dostane váš pes! Ryžové odvary, varená mrkva, hladkanie a masírovanie, obklady a psychologická podpora, o ktorej vaše deti môžu iba snívať. Hlavne to však treba všetkým známym detailne prezentovať! Ako trpel. Pozeral na vás svojimi mútnymi očami. A ako mrkva nezaberala. Ryža len trocha. Po troch dňoch ste dostali spásny nápad zmiešať mrkvu s ryžou a zohriať na 35 stupňov. 34 bolo málo, 36 veľa. A zabralo to! Naopak, trocha ho zapieklo. Vaši blízki isto žasnú,  ako to všetko statočne znášal. Už o dva týždne vášho miláčika opustil útrpný výraz a dovolil, aby ste mu pripravili klobáskovú schovávačku.

Pes nie je len zoologický druh, ale hlavne tvor spoločenský. Fakt, že zvítanie sa s manželkou trvá desaťkrát kratšie ako so psom, bol už viackrát opísaný. Keď ste na prechádzke s deťmi a stretnete známych, zo slušnosti najprv pochvália vaše ratolesti a potešia ich štandardným „Ako si narástol!“ Desať sekúnd. Potom sa však vrhnú na vášho psa. Hladkajú, škrabú, šušlú: Aký ši len milený, rožkošný pšíček! Páči ša ti, keď ťa panička škrabká? Áno, páči ša ti!“ A začína sa psia konverzácia. Aké je to plemeno? Áno, myslela som si. A vy na to, že on nie je úplne typický baset, lebo také škvrny žiaden iný nemá. Že basety sú veľmi inteligentné,  jazvečíky tvrdohlavé a zlomyseľné, foxteriéry radostné… A viete, čo má Boby rád? Neuverili by ste!

Vaše dieťa stojí otrávene bokom, túto výmenu už zažilo nespočetne veľakrát. Tiež by rado povedalo, čo mu chutí, ale nikoho to nezaujíma. Párkrát sa pokúša zapojiť do konverzácie: Teta, viete, kde sme boli včera? Ale vždy sa to nejako zahovorí. Vášho miláčika nenávidí. Vy tomu nerozumiete, a keď ho začne biť alebo opaľovať sviečkou, spravodlivo ho potrestáte. Vzťah dieťaťa a zvieraťa sa ešte viac vyhrotí.

Tým najšpeciálnejším prostredím, kde sa homo sapiens naplno vyfarbí a prejaví svoje najprekvapivejšie skryté vlastnosti, je výstava psov. Domnievam sa, že keby sa vodcovia nejakej nesmierne vyspelej mimozemskej civilizácie rozhodovali, kam zaletieť a videli by predtým dokument zo psej výstavy na Zemi, nasmerovali by sa inam. Vojnový konflikt o sto svetelných rokov ďalej by bol prijateľnejší. Zdanlivo nevinná súťaž psov má vždy hustú atmosféru. Vôňa výkalov, tužidiel, lakov na vlasy (chlpy) a nervozita by sa dali krájať nožom. Pre všetkých psíčkarov je to najdôležitejší deň v roku. Od výsledku ich štvornohého miláčika v súťaži závisí ich stav v nasledujúcich mesiacoch. Či budú usmiati alebo zamračení, či budú jesť alebo trpieť, aký výkon podajú v práci a v manželstve. Veľa sa hovorí o ambicióznych tyranských otcoch vychádzajúcich tenisových hviezd. Viacerí tenisti(tky) zažili teror, potom vyhrotenie konfliktu a uvoľnenie z doživotného rozchodu so svojím rodičom. Posadnutosť tenisových tyranov je len drobný neduh v porovnaní s mániou „rodičov“ najkrajšieho psa na svete. Sto najkrajších sa zúčastní  na súťaži. Vyhrať však môže iba jeden. A preto musíte počúvať, že boli podplatení, že ho nedocenili a že je to okrem korupcie a rodinkárstva aj o tom, že majiteľka víťaza dala predsedovi komisie alebo víťazná psia slečna dala miláčikovi predsedu národnej kynologickej federácie. Ale že jedna členka poroty za vami prišla potichu povedať, že je výnimočný  a v skutočnosti bol najlepší.

Rasu vášho dieťaťa si  nevyberiete. Podľa toho, akých máte predkov vy a váš partner, môže byť buď biele, čierne, žlté, červené alebo zmiešané. Ale koľko je plemien psov! Uvedomoval som si nesmiernu spoločenskú dôležitosť a zložitosť procedúry výberu psa. Od jeho správnosti závisí, či si vás neznámi ľudia všimnú, či sa vám prihovoria alebo vás zoširoka obídu. A ako vás budú mať vaši známi radi, či vás prijmú medzi seba alebo vás vypudia. Mať zlého partnera je bežné, nevychované dieťa smutné, no hlúpeho, škaredého alebo zlomyseľného psa je viac ako tragické. Zlý výber partnera takmer nikomu neprekáža. To urobili skoro všetci. Ale zlý výber psa sa neodpúšťa.

Pred najdôležitejším krokom v živote som bol preto primerane napätý. Kúpil som si knihu o plemenách psov a dvakrát som ju pozorne prečítal. Žiadne plemeno ma nepresvedčilo. Moja nervozita stúpala. Priatelia, všetci oboznámení s tým, že ma očakáva toto dôležité fatálne životné rozhodnutie, sa podujali nezištne mi radiť. Najlepšia je border kólia! Kúp si retrívera! Nič iné ako bernského salašníckeho by som už nikdy nechcela! Čo bolo najhoršie, každé odporúčanie bolo iné. Prestal som jesť a spať. Preháňam, vždy som na chvíľu zaspal, ale potom som sa zobudil na hrozný sen s piskľavo štekajúcou čivavou, slintajúcim boxerom, rozzúrenými dogami a nenásytnými bernardínmi.

Keď som si už prestal byť istý, či v robote nezačnem brechať, rozhodol som sa to riešiť osobnou revoltou. Ako pri každom  dôležitom životnom rozhodnutí, aj teraz som zlyhal. Sadol som do auta a za desať minút som ukázal na najstaršieho, najošklivejšieho a najsmradľavejšieho psa, ktorého v útulku mali. Miestny šéf tomu nevedel uveriť a snažil sa ma presvedčiť, že výberu štvornohého priateľa treba venovať viac ako tridsať sekúnd a že je presvedčený, že ho do týždňa vrátim, navyše má vážnu zažívaciu chorobu. Nechcel sa dať presvedčiť. Musel som mu zaklamať, že ho chcem, lebo má rovnaký karhavý pohľad ako moja manželka. To zobral a nevyrubil mi ani tradičný poplatok za psa dvadsať eur. Odvádzajúc si ho na provizórnej vôdzke, ešte som počul, ako obtelefonúva kolegov a pozýva ich na oslavu.