SAMOLEPIACE ŠTÍTKY – zamyslenie

inštitúciami. Tie vymýšľajú zákony a normy, akým označením treba ešte výrobky opatriť alebo ako označenia riadne skontrolovať a v prípade nedostatkov vyrubiť pokuty. Nechcem tvrdiť, že pracujú na objednávku „štítkovačov“, lebo na to nemám žiadne dôkazy. Oni sami zdôvodňujú svoju činnosť ochranou spotrebiteľa. Je však zrejmé, že štítkovači a normalizátori pracujú vo vzájomnej symbióze, potrebujú sa, ba čo viac, jeden bez druhého by vyhynuli.

Poďme sa detailne pozrieť na to, v čom je zákernosť samolepiaceho štítka, čím všetkým nám znepríjemňuje život. V prvom rade sa nedá prečítať. Písmo je malé alebo rozmazané, alebo je prosto prelepené druhým štítkom. Špeciálnym, ale často sa vyskytujúcim prípadom je to, že štítok je nalepený tak (zámerne či nezámerne), že zakrýva iné dôležité informácie (cenu, dátum spotreby, zloženie…). Preto môžete v predajniach tak často vidieť ľudí vyťahujúcich okuliare, vyrovnávajúcich zle nalepené alebo odstraňujúcich prelepené štítky.

V druhom rade je výrobcom a lepičom úplne fuk, že spotrebiteľ bude musieť štítok odlepiť. Ich záujmom je hlavne to, aby štítok dobre držal a neodlepil sa. A preto na riadoch, nábytku, interiérových doplnkoch svietia škaredé štítky, ktoré budete odstraňovať v lepšom prípade niekoľko minút, v horšom prípade ich neodstránite vôbec. Možnosti sú nasledovné. Pri odlepovaní sa trhajú, a preto ich budete odstraňovať na n-krát, kde n je prirodzené číslo blížiace sa k stovke. Druhou eventualitou je, že ich odstránite aj s povrchovou úpravou výrobku, takže vám na ňom ostane priehlbina alebo inofarebný fľak. Keďže je teraz polepený každý kus ovocia, nálepku dáte dole vždy s kúskom šupky. A ostáva aj možnosť, že štítok síce celý odlepíte, ale na vašom výrobku ostane lepidlo, ktoré nedáte dole saponátom, benzínom ani alkoholom. Zato však rozpúšťadlo zanechá nezvratné stopy na laku alebo farbe. Najväčší experti na samolepky, ktorí sa netaja tým, že odlepenie úmyselne sťažujú, vyrábajú diaľničné známky.

Poslednou zlou správou je to, že štítky sú často nalepené na tie najzákernejšie miesta. Tam, kde ich je najviac vidno alebo tam, kde ich vy neuvidíte vôbec, ale ostatní áno. Napríklad na podrážke topánok. Keď vás po čase niekto na ne upozorní, až vtedy pochopíte, prečo sa všetci na vás týždne tak záhadne usmievali.

Nedá sa s tým nič robiť. Nepretržitý rast používania štítkov nikto nikdy nezastavil ani nezastaví. Je iba jediná možnosť, ako to riešiť. Pridať sa k štítkovačom. Tak to robím aj ja. Kúpil som si archy roztomilých nálepiek zvieratiek, srdiečok a iných vzorov. Hnusné štítky potom neodstraňujem, ale prelepujem. Presne tak, ako to chcela samolepiaca lobby.